1. Vaša excelencia, ako vidíte Vy, na začiatku Vašej misie veľvyslanca Srbskej republiky na Slovensku, hospodársku spoluprácu medzi Srbskom a Slovenskom?

Medzi Srbskom a Slovenskom vládnu tradične priateľské a blízke väzby. Sú založené na stabilných dlhoročných vzťahoch s vysokou mierou konsenzu v otázkach bilaterálnej a medzinárodnej spolupráce. Politický a ekonomický dialóg je intenzívny a prebieha na vysokej i najvyššej úrovni. Skrátka, Srbsko a Slovensko majú nadštandardné politické vzťahy. Slovensko plne podporuje územnú celistvosť a suverenitu Srbska. Taktiež, je významná aj podpora Slovenska v procese srbskej euro-integrácie. V posledných rokoch, ekonomická spolupráca medzi našimi dvoma krajinami pokročila, ale verím, že existujú aj nevyužité možnosti tak na jednej, ako aj na druhej strane, a jednou z mojich priorít počas môjho pobytu na Slovensku je ďalšie rozvíjanie bilaterálnej ekonomickej spolupráce, aby sa plne využil existujúci potenciál, a to tak, aby dosiahol úroveň politických vzťahov.

2. Aké sú podľa Vášho názoru hospodárske oblasti, ktoré by mohli byť zaujímavé pre slovenských investorov v Srbsku?

Slovenskí investori doteraz prejavili najväčší záujem o investovanie v oblasti strojárskeho a energetického priemyslu. S ohľadom na obnovenie výroby v automobilovom priemysle, verím, že Slovensko a Srbsko môžu dosiahnuť výraznú spoluprácu vo výrobe automobilových dielov, najmä v T2 a T3 sektore, vzhľadom k relatívnej blízkosti veľkých výrobcov na Slovensku a v Srbsku, a tiež preto, lebo v regióne možno nájsť továrne viacerých západoeurópskych a ázijských výrobcov automobilov. Taktiež verím, že sektor služieb v Srbsku je na úrovni, ktorá je atraktívna pre investorov a dúfam, že slovenské firmy využijú možnosti, ktoré im ponúka investovanie v Srbsku.

3. Na Slovensku je už dlhšie aktuálna otázka neúčinnej vymožiteľnosti práv, najmä v obchodných sporoch, ktoré dlho trvajú. Aká je situácia v tomto ohľade v Srbsku?

Jedným z cieľov vládneho programu je ukončenie reformy súdnictva. Vo svojom príhovore, premiér Aleksandar Vučić povedal, že ukončenie reformy súdnictva, je jedným z dôležitých pilierov pre normálne fungovanie ekonomiky, štátnej správy a vytvorenia bezpečného prostredia pre investície. Cieľmi reformy sú zníženie počtu nevyriešených sporov, urýchlenie súdnych konaní a zabezpečenie väčšej predvídateľnosti súdnictva (zjednocovanie rozhodnutí a výkladu v rámci súdnictva). Toto všetko by malo mať za následok, že sa prinavráti dôvera občanov a podnikov v súdnictvo. V tom zmysle bude do konca roka plne kompletný právny rámec pre nový, účinnejší systém súdnictva.

4. Do akej miery sú zjednotené hlavné právne kódexy (ako napr. Zákon o obchodných spoločnostiach, Zákon o energetike, Zákon o verejnom obstarávaní a.i.) s predpismi Európskej únie?

Srbsko tento rok oficiálne začalo rokovania s EÚ, ale aj predtým, ako signatár SPP a kandidátska krajina, začala s prípravou na členstvo v Únii, čo znamená, že všetky právne predpisy, ktoré boli prijaté, sú plne harmonizované s legislatívou a právnymi predpismi EÚ.

5. Čo možno považovať za výhody pre slovenských investorov, ktorí sa rozhodnú investovať v Srbsku?

Srbsko je jedinečná krajina v Európe, pretože sme podpísali dohodu o voľnom obchode s EÚ, EFTA, CEFTA 2006, Ruskou federáciou, Kazachstanom, Bieloruskom a Tureckom, máme tiež status privilegovaného dovozcu v Spojených štátoch, čo umožňuje bezcolný prístup na trhy s viac ako miliardou obyvateľov. Okrem toho, naša priemyselná a vzdelávacia základňa umožňuje prístup vysokokvalifikovanej pracovnej sily. Prevádzkové náklady v Srbsku sú nižšie ako v susedných krajinách a spomenul by som, že daň z príjmu právnických osôb u nás je 15%, čo je jedna z najnižších v Európe. Srbsko môže byť tiež hrdé na veľký počet dobre vybavených priemyselných a bezcolných pásiem, ktoré umožňujú jednoduchú a rýchlu realizáciu investičných projektov. Samozrejme, slovenské firmy majú navyše výhodu v prípade investovania v Srbsku, ktorou je skoro žiadna jazyková bariéra, pretože vo Vojvodine žije veľký počet Slovákov, ktorí predstavujú most v spolupráci medzi našimi dvoma krajinami.

6. Najčastejšie otázky, ktoré si kladú slovenskí investori, keď začnú premýšľať o investovaní v Srbsku sú: aká je daňová politika (daňové sadzby), aké sú daňové úľavy, aká je priemerná mzda pracovníka v hospodárstve, aké sú príspevky zamestnancom?

Sadzba DPH je 20% (osobitná sadzba dane z pridanej hodnoty u niektorých výrobkov je 10%), dôchodkové a invalidné poistenie je 14%, zdravotné poistenie 5,5% a poistenie v nezamestnanosti je 0,75%. Ako som už povedal, daň z príjmu právnických osôb je 15% a daň z dividend, podielov na zisku, licenčné poplatky, úroky a kapitálové zisky 20%. Sadzba dane z príjmov fyzických osôb je 10% zo mzdy a samostatnej zárobkovej činnosti, 15% z kapitálových príjmov a kapitálových ziskov a 20% u ostatných druhov príjmov. Ročná sadzba dane z príjmu je 10% do výšky šesťnásobku priemerného ročného príjmu a 15% z čiastky nad šesťnásobok priemerného ročného platu.

7. Existujú stimuly v súvislosti s vytváraním nových pracovných miest?

Zmenami a doplneniami zákona o povinnom sociálnom poistení, má od 1. júla 2014 zamestnávateľ - právnická osoba resp. podnikateľ, ktorý zamestná novú osobu, nárok na vrátenie časti zaplatených príspevkov na povinné sociálne poistenie platené zamestnancom a zamestnávateľom, zo základu mzdy novozamestnanej osoby vyplatenej do 30. júna 2016 vrátane. Zamestnávateľ má nárok na vrátenie zaplatených príspevkov nasledovne: 65% ak uzatvoril pracovný pomer s najmenej jedným a najviac s 9 novými zamestnancami, 70% ak uzatvoril pracovný pomer s minimálne 10 a najviac 99 novými zamestnancami, 75% ak uzatvoril pracovný pomer s najmenej 100 novými zamestnancami. Investori majú taktiež možnosť požiadať o dotácie na vytváranie nových pracovných miest, a to až do výšky 10,000 EUR na nové pracovné miesto, v závislosti od regiónu, v ktorom sa investícia realizuje. Taktiež je k dispozícii možnosť použiť prostriedky od Úradu práce na rekvalifikáciu pracovníkov, a tiež vláda Vojvodiny poskytuje určité dotácie na nové pracovné miesta.

8. Začiatkom augusta tohto roka bolo prijatý nový Zákon o privatizácii. Aké sú hlavné rozdiely medzi doterajším a novým Zákonom o privatizácii?

Cieľom nového Zákona o privatizácii je ukončenie privatizácie 584 zvyšných štátnych podnikov. Lehota pre transformáciu týchto podnikov do súkromného vlastníctva bude do 31. 12. 2015, aby tak mohla chrániť všetky trhové inštitúty, osobitne inštitút chránených veriteľov a inštitút vlastníctva. Okrem predaja kapitálu, s ktorým počítal predchádzajúci zákon, tento zákon ustanovuje aj možnosť predaja majetku. Rovnako zákon ponúka flexibilný výber modelov, metód a opatrení privatizácie, ktoré umožnia, aby si spoločnosti našli potenciálnych partnerov, investorov, zákazníkov, ak je to možné, vrátili sa do hospodárskeho života, resp. ak to nebude možné našli riešenie v konkurznom konaní.

9. Vedeli by Ste vyčísliť majetok Srbskej republiky, ktorý by mal byť predmetom privatizácie podľa nového zákona?

Agentúra pre privatizáciu nedávno vydala verejnú výzvu na prejavenie záujmu o predmety privatizácie z portfólia Agentúry. V portfóliu Agentúry pre privatizáciu sa nachádza 502 materských spoločností a ich dcérske spoločnosti, na ktoré sa vyhlasuje verejná výzva v nasledujúcich odvetviach činnosti: administratívne a podporné činnosti (13), stavebníctvo (51), verejná správa a obrana; povinné sociálne poistenie (1), zdravotná a sociálna starostlivosť (16), informačné a komunikačné činnosti (73) vzdelávanie (1), ostatné služby (4), poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo (35), reality (1), spracovateľský priemysel (113), baníctvo (6), preprava a skladovanie (21), dodávka elektrickej energie, plynu, pary a klimatizácie (7) zásobovanie vodou; nakladanie s odpadovými vodami, riadenie procesu odstraňovania odpadov a podobné činnosti (5), odborné, vedecké a technické činnosti (67), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel (83), umenie; zábavné a rekreačné činnosti (3), služby ubytovania a stravy (21), peňažné činnosti a poisťovníctvo (15). Záujem možno prejaviť písomným podaním doručeným poštou alebo podaním na podateľni Agentúry, Terazije 23 alebo prostredníctvom e-mailovej adresy loi@priv.rs najneskôr do 15. 09. 2014.

10. Čo by Ste Vy osobne odporučili slovenským podnikateľom/investorom, ktorí uvažujú o začatí svojich podnikateľských aktivít v Srbsku?

Srbsko je otvorená, právom regulovaná krajina, na ceste k získaniu členstva v EÚ, z ktorej majú investori bezcolný prístup na trh s viac než miliardou potenciálnych zákazníkov. Chcel by som zdôrazniť, že nedávno bol prijatý Zákonník práce, ktorý prinesie trhu práce v Srbsku väčšiu flexibilitu a atraktívnosť pre všetkých investorov. Náš priemysel je ešte v začiatkoch, ale sú tu veľké rezervy, ktoré môžu byť využité. Slovenské spoločnosti, ktoré doteraz investovali v Srbsku, dosahujú úspešné výsledky a verím, že v budúcnosti budeme mať ešte viac pozitívnych príkladov úspešných slovenských firiem v Srbsku.