| |     ћирилица | latinica  
Home
Historicky prejav Andreja Danka, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v Národnej rade Srbskej republiky počas jeho návštevy 7. júna 2018

Andrej Dankо, predseda Národnej rady Slovenskej republiky na pôde srbského parlamentu vystúpil s oficiálnym prejavom ako prvý slovenský politik.

Predseda NR SR Andrej Danko sa v úvode venoval bohatej slovanskej histórii a spoločným historickým míľnikom, ktoré so Srbskou republikou máme. „Aby sme dokázali pochopiť súčasnosť a rozumne projektovať budúcnosť, je potrebné poznať svoje národné dejiny. Toto poznanie nech však nie je dôvodom na národnú zaslepenosť a egoizmus.“ Predseda parlamentu označil Srbov aj Slovákov za hrdé a sebavedomé národy. „Dokázali sme to neraz, aj počas dlhej moslimskej okupácie, keď do Európy vtrhli Turci. Chcem sa pokloniť pred statočnosťou srbského ľudu, ktorý chránil zvyšok Európy 500 rokov pred Osmanskou ríšou.“

V prejave sa Andrej Danko poďakoval aj za snahu zachovať slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku. V Srbsku žije početná slovenská menšina, ktorá si počas troch stoviek rokov vybudovala vlastnú autochtónnu kultúru, a ktorá túto kultúru dnes naplno prežíva a zveľaďuje. „Dovoľte mi poďakovať sa za dôstojnú politickú a spoločenskú reprezentáciu Slovákov v Srbsku. Budem rád, ak pozitívny vzťah Srbov k Slovákom ostane aj v budúcnosti trvalou súčasťou štátnej politiky Srbskej republiky.“ zdôraznil predseda NR SR Andrej Danko, ktorý sa v prejave venoval aj prístupovým rokovaniam Srbska. Opätovne zdôraznil, že Slovensko podporuje Srbsko v ich integračnom procese. „Uisťujem Vás, že Slovensko bude aj naďalej pokračovať v konzistentnej podpore politiky rozširovania Európskej únie. Samozrejme podporujeme integračný proces Srbska. Dlhodobo sme na čele skupiny krajín, ktoré zdôrazňujú, že Belehrad si zaslúži dôveryhodné pokračovanie prístupového procesu.“

Témy, ktoré najviac zarezonovali v pléne, boli problematika Kosova, poďakovanie za spoločnú históriu a vzťah k slovenskej národnostnej menšine, téma ochrany domáce prírodného bohatstva. Slová na záver oficiálneho vystúpenia na pôde Národného zhromaždenia patrili vzájomným korektným vzťahom oboch štátov. „Srbov my Slováci považujeme za súčasť nášho slovanského sveta. Sme radi, že naše dlhoročné väzby sú pevné a naše vzájomné priateľstvo sa posilňuje. Nie je vo svete veľa národov, o ktorých môžeme skutočne povedať, že sú našimi bratmi. Srbský národ medzi také určite patrí. Slovenský národ bude vždy stáť pri svojich južných bratoch a veríme, že je to vzájomné.“ ukončil svoje vystúpenie predseda NR SR Andrej Danko.                                                                                                                                          


Návšteva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky A. Danka v Srbskej republike v dňoch 6. a 7. júna 2018.

Počas oficiálnej návštevy v Srbskej republiky sa Andrej Danko, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, stretol so svojom hostiteľkou, predsedníčkou Národného zhromaždenia Srbskej republiky, Majou Gojković, prezidentom Srbskej republiky Aleksandrom Vučićom a predsedníčkou vlády Anou Brnabić. Popri týchto stretnutiach sa A. Danko obrátil na poslancov počas osobitného zasadnutia Národného zhromaždenia, stretol sa s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny, navštívil Muzeum Juhoslavie a Dom kvetov (Kuću cveća) a spolu s generálnym tajomníkom prezidenta republiky, N. Selakovićom, „uviedol do činnosti“ televízny kanál Folklorika.

Prezident Srbskej republiky A. Vučić rokoval s A. Dankom o bilaterálnych vzťahoch, regionálnej situácii a európskych integráciách. Konštatoval, že bilaterálne vzťahy Srbska a Slovenska sú veľmi dobré a priajateľské, a to nielen vďaka tomu, že Slovensko neuznáva jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova, ale aj vďaka úprimnému bratstvu srbského a slovenského národa, ktorého viac ako 50.000 príslušníkov žije v Srbsku. Prezident A. Vučić sa podelil so slovenským hosťom o ustarostenosť kvôli častým útokom na Srbov v Kosove a Metochii a povedal, že je kvôli mieru a stabilite dôležité, aby pokračovali rokovania v Bruseli, za účelom pokusu o nájdenie kompromisu s Prištinou. Poďakoval Slovensku za podporu európskej cesty Srbska. A. Danko poďakoval za starotlivosť, ktorú Srbsko preukazuje v súvislosti s právami slovenskej národnostnej menšiny a zachovaním slovenského jazyka a kultúry. Zdôraznil, že pozorne sleduje, ako prezident Vučić bojuje za nezávislosť Srbska a najvyššie záujmy srbského národa. Konštatoval, že Slovensko bude pokračovať v mocnej podpore v otázke rozširovania EÚ, a predovšetkým európskych integrácií Srbska, o ktorom sa domnieva, že by malo byť prijaté do EÚ medzi prvými. Vyjadril pripravenoť Slovenska podeliť sa so Srbskom o skúsenosti z eurointegračného procesu.

Počas stretnutia M. Gojković s A. Dankom bolo zdôraznené, že Srbsko a Slovensko spájajú počas histórie vzájomných diplomatických stykov, trvajúcej sto rokov, tradične dobré vzťahy, založené na blízkosti dvoch národov, priateľstve a podpore kedykoľvek to bolo potrebné, a že dnes intenzívny politický dialóg na všetkých úrovniach poukazuje na jasnú pripravenosť na rozvoj a prehlbovanie spolupráce v početných oblastiach. M. Gojković sa poďakovala za nepretržitú podporu a principiálny postoj Slovenska v súvislosti s rešpektovaním princípov medzinárodného práva, resp. rešpektovaním suverenity a územnej celistvosti Srbska. A. Danko vyzdvihol, že Slovensko pevne stojí pri Srbsku v otázke Kosova a Metochie a že svoj principiálny postoj o neuznaní jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova nebude meniť.

Predsedníčka vlády A. Brnabić a A. Danko rokovali o politických a ekonomických vzťahoch dvoch štátov, európskych integráciách Srbska, ako aj o postavení srbskej a slovenskej národnostnej menšiny. Predsedníčka vlády A. Brnabić vyzdvihla skutočnosť, že politická spolupráca medzi dvoma krajinami je na veľmi vysokej úrovni a že paralelne s tým naše národy spájajú blízke priateľské vzťahy naprieč dejinami. Vyjadrila vďaku za doterajšiu sústavnú a aktívnu podporu Slovenska pri prístupovom procese Srbska k EÚ. A.Danko odkázal, že Slovensko mocne podporuje pokračovanie procesu rozšírenia EÚ v regióne západného Balkánu, a predovšetkým európskych integrácií Srbska, ktoré považuje za kľúčovú krajinu regiónu a strategického partnera Slovenska. Zdôraznil, že Európska únia je, bez ohľadu na súčasné vnútorné problémy, predovšetkým rodinou národov, v ktorej by Slovensko pred ostatnými chcelo vidieť Srbsko. Poukázal na veľmi dobrý prístup Srbska v otázke práv slovenskej národnostnej menšiny a vyzdvihol, že Srbsko predstihuje v otázke zavádzania štandardov pri zachovávaní jazykov a kultúr menšín, mnohé európske štáty.

  


Awarding of the honorary doctorate degree to Prof. Joseph Wang D.Sc. at the Comenius University in Bratislava

I would like to congratulate the Comenius University in Bratislava, which awarded the honorary doctorate degree to an outstanding researcher and inventor, Prof. Joseph Wang D.Sc. It was a great pleasure to attend this ceremony.

Joseph Wang is one of the most brilliant minds of this time, who is also extremely appreciated in the Republic of Serbia. He was ranked the ‘Most Cited Researcher in Engineering’ during 1997 - 2007, as well as the ‘Most Cited Chemist’ in ISI’s lists of ‘Most Cited Researchers in Chemistry’ for the same period and of '2015 World's Most Influential Scientific Minds'. Joseph Wang has authored 1040 research papers, 11 books, 25 patents, and 35 chapters. His publications have been cited over 95,000 times. His books include: "Stripping Analysis", "Analytical Electrochemistry" and "Nanomachines". Over 40 Ph.D. candidates and 250 post-doctoral fellows have collaborated with J. Wang.

I wish to Prof. Joseph Wang D.Sc. good health and much succes in his future work for the benefit of the entire humankind.

Prof. Dr. Momčilo Babić, Ambassador of the Republic of Serbia


ABOLISHED VISAS FOR CITIZENS OF THE REPUBLIC OF BURUNDI

Burundi

At its meeting of 24 May 2018, the Government of the Republic of Serbia adopted the Decision on visa exemption for the nationals of the Republic of Burundi, holders of all passports. The Decision is published in the "Official Gazette of the Republic of Serbia" No.39/2018 of 25 May, 2018, and enter into force of 2 Jun, 2018.Under the Decision, the nationals of that country can enter, transit through and stay in the territory of the Republic of Serbia without a visa, during a period not exceeding 30 days from the date of entry, within period of one year, if there are no hindrances defined in Article 11 of the Law on Foreigners.

ABOLISHED VISAS FOR CITIZENS OF ТHE REPUBLIC OF AZERBAIJAN, HOLDERS OF ORDINARY PASSPORTS

Azerbejdzan

At its meeting of 24 May 2018, the Government of the Republic of Serbia adopted the Decision on visa exemption for the nationals of the Republic of Azerbaijan, holders of ordinary passports. The Decision is published in the "Official Gazette of the Republic of Serbia" No.39/2018 of 25 May, 2018, and enter into force of 2 Jun, 2018. Under the Decision, the nationals of that country, holders of ordinary passports, can enter, transit through and stay in the territory of the Republic of Serbia without a visa, during a period not exceeding 90 days in period of 180 days, from the date of entry, if there are no hindrances defined in Article 11 of the Law on Foreigners.


Exhibition of Slovak naïve art from Serbia at UN Headquarters in New York

alt

An exhibition of paintings entitled "Slovak Naïve Art in Serbia" was staged at UN Headquarters in New York by Permanent Missions of Serbia and Slovakia to the United Nations and opened by Permanent Representatives of the two countries, Ambassadors Milan Milanovic and Michal Mlynár, on 21 May. 

"Slovaks in Serbia are successful in many vocations today, while the Serbian cultural life takes great pride in naïve painters from the Slovak community. Their artistry enables them to integrate into the broader community, while preserving their core identity. At the same time, they are forging subtle ties of friendship between their country of origin and the country that welcomed them with open arms under its wing", said Ambassador Milanovic.

alt

President of the UN General Assembly Miroslav Lajčak and UN Under-Secretary-General for Global Communications Alison Smale attended the opening as guests of honour and made statements, as did Pavel Babka, Director of the Babka Foundation from Kovačica. Addressing the guests, they noted that the exhibition was a good example of cultural interconnectivity. The exhibition is on display at UN Headquarters until 25 May.

 

ZAMESTNÁVANIE ŠTÁTNYCH OBČANOV SRBSKEJ REPUBLIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE O SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Slovenská republika je vnútrozemský štát v strednej Európe s rozlohou 49 036 km2. Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava. Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovenská republika členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny, čím sa oficiálnou menou stalo euro (1€ = 100 centov), ktoré vystriedalo slovenskú korunu.

ZA AKÝCH PODMIENOK MÔŽEM PRACOVAŤ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE?

- ZAMESTNÁVANIE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

Ak ste štátnym občanom Slovenskej republiky alebo váš predok v priamom rade (rodič, starý rodič alebo prastarý rodič) má/mal slovenskú národnosť (§ 2 písm. a) ods. 1 a 2 zákona č. 474/2005 Z. z.), môžete požiadať o preukaz Slováka žijúceho v zahraničí. Vydá vám ho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako držiteľ preukazu Slováka žijúceho v zahraničí nepotrebujete v Slovenskej republike povolenie na zamestnanie. Podrobnosti o získaní statusu zahraničného Slováka sú uvedené na webovom sídle Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (http://www.uszz.sk/sk/stranka/3224/podmienky-pre-vyda- nie-osvedcenia-ziadatelovi).

- ZAMESTNÁVANIE OBČANOV SRBSKEJ REPUBLIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Dôležité upozornenie: Tam, kde sa uvádza „štátny občan tretieho štátu“, sa rozumie štátny občan štátu, ktorým nie sú štáty EÚ/ EHP ani Švajčiarska konfederácia. Štátny občan tretieho štátu je teda aj srbský občan.

1) Ak sa chystáte pracovať v Slovenskej republike a máte prisľúbenú pracovnú zmluvu, musíte požiadať o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. O prechodný pobyt na účel zamestnania môžete požiadať na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Srbsku, prípadne na príslušnom policajnom útvare v Slovenskej republike.

K žiadosti doložíte okrem iného:

• pracovnú zmluvu alebo prísľub na zamestnanie (akceptuje sa len predpísaný formát prísľubu na zamestnanie),

• doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní. Ak je na nahlásené pracovné miesto kladená požiadavka na odbornú spôsobilosť, je potrebné preukázať aj príslušnú odbornú spôso- bilosť doložením príslušných dokumentov.

2) Ak sa chystáte na území Slovenskej republiky vykonávať vysokokvalifikované zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní, musíte požiadať o udelenie prechodného pobytu, tzv. „modrá karta“.

K žiadosti doložíte okrem iného:

• pracovnú zmluvu alebo prísľub na zamestnanie (akceptuje sa len predpísaný formát prísľubu na zamestnanie),

• doklad potvrdzujúci príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, uvedenému v pracovnej zmluve alebo v písomnom prísľube zamestnávateľa. Rozhodnutie o uznaní dokladu o vysokoškolskom vzdelaní v prípade regulovaných povolaní vydáva Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní. Stredisko pre uznávanie dokladov: https://www.minedu.sk/kon-takty-a-strankove-hodiny/.

3) Ak sa chystáte v Slovenskej republike pracovať za účelom sezónnej práce, musíte mať:

• povolenie na sezónne zamestnanie, ak toto zamestnanie má trvať menej ako 90 dní, alebo,

• udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, ak toto zamestnanie má trvať viac ako 90 dní, ale najviac 180 dní (postup obdobne ako v bode 1)

O udelenie povolenia na zamestnanie môžete požiadať úrad práce, v územnom obvode ktorého budete vykonávať prácu na predpísanom formulári. Žiadosť môže podať aj budúci zamestnávateľ.

K žiadosti doložíte okrem iného:

• kópiu pracovnej zmluvy/prísľubu na zamestnanie a úrad- ne overený doklad o najvyššom ukončenom vzdelaní, v úradnom preklade do slovenského jazyka.

4) Ak vás do Slovenskej republiky na výkon práce vyšle váš srbský zamestnávateľ, budete potrebovať:

• povolenie na zamestnanie (ak toto vyslanie bude trvať menej ako 90 dní) alebo

• povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania (ak toto vyslanie bude trvať dlhšie ako 90 dní).

Postup obdobne ako v bode 1 a 3.

Upozornenie: S platným povolením na zamestnanie a s ude- leným prechodným pobytom na účel zamestnania môžete vykonávať len pracovnú činnosť v zmysle podmienok uvedených v povolení na zamestnanie, inak sa takéto zamestnanie bude považovať za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a povolenie na pobyt sa vám môže odňať.

5) V akej situácii sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie (najčastejšie situácie):

• ak máte priznaný štatút zahraničného Slováka a máte prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,

• ak vás vyšle zamestnávateľ z iného členského štátu EU/EHP,

• zákon o službách zamestnanosti v § 23a stanovuje aj ďalšie možnosti.

Viac informácií na www.upsvar.sk – zamestnávateľ - zamestnávanie cudzincov. V uvedených prípadoch začiatok a skončenie zamestnania/ vyslania oznamuje zamestnávateľ/príjemca služby úradu práce na predpísanom formulári – informačná karta do 7 pracovných dní.

- VYSLANIE ZAMESTNANCA PODĽA ZMLUVY MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A SRBSKOU REPUBLIKOU O SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ PLATNEJ OD 1. MARCA 2013

Ak vás na územie Slovenskej republiky vyšle pracovať zamestnávateľ so sídlom v Srbskej republike, vzťahujú sa na vás právne predpisy Srbskej republiky tak, akoby ste zamestnanie vykonávali tam. Takéto pravidlo sa uplatňuje najdlhšie po dobu 24 mesiacov. V tomto prípade sa zamestnanec na účely kontroly preukazuje tlačivom SK/SRB 101, ktoré v Slovenskej republike vydáva Sociálna poisťovňa a tlačivom SRB/SK 101, ktoré vydáva v Srbskej republike organizačná jednotka Republikového fondu zdravotného poistenia. Toto tlačivo potvrdzuje, že zamestnanec je sociálne poistený v Srbskej republike.

- VYSLANIE ZAMESTNANCA PODĽA NARIADENIA EÚ Č. 883/2004 O KOORDINÁCIÍ SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

Ak ste vyslaný z územia členského štátu EÚ, v ktorom máte riadny pobyt, na územie ďalšieho členského štátu, bude sa na vás vzťahovať nariadenie EÚ č. 883/2004.

Príklad: Štátny občan Srbskej republiky má riadny pobyt v Maďarsku a je tam zamestnaný. Následne je svojím maďar- ským zamestnávateľom vyslaný na územie Slovenskej republiky. V takomto prípade mu vydá maďarská príslušná inštitúcia, u ktorej je poistený, prenosný dokument A1, ktorý potvrdzuje príslušnosť k maďarským právnym predpisom.

Na účely tohto vyslania musíte mať vydaný dokument A1, ktorý vydáva inštitúcia členského štátu EÚ, z ktorého ste vyslaný. Toto tlačivo potvrdzuje, že zamestnanec je sociálne poistený v štáte vyslania a ním sa zamestnanec preukazuje.

- ZAMESTNÁVANIE OBČANOV SRBSKEJ REPUBLIKY AGENTÚRAMI NA SPROSTREDKOVANIE ZAMESTNANIA ALEBO AGENTÚRAMI DOČASNÉHO ZAMESTNÁVANIA

Ak vás do Slovenskej republiky vyšle pracovať agentúra na sprostredkovanie zamestnania alebo agentúra dočasného zamestnávania, musíte pracovať za minimálne takých podmienok, za akých pracujú riadni (kmeňoví) zamestnanci u daného zamestnávateľa. Týka sa to napr. pracovného času, odpočinku, dovolenky či mzdových podmienok.

Povinnosti zamestnávateľov ohľadom ubytovania, prepravy a stravovania zamestnancov vyslaných dočasne zo Srbskej republiky na územie Slovenskej republiky sa riadia právnymi predpismi Srbskej republiky.

Od 1. mája 2018 sa v Slovenskej republike zavádza povinnosť slovenskému zamestnávateľovi, zabezpečiť ubytovanie pre zamestnanca, ktorý je vyslaný zo Srbskej republiky alebo je vyslaný zo štátu EÚ/EHP.

NA ČO MÁM NÁROK, AK PRACUJEM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE?

- PRACOVNÁ ZMLUVA PODĽA ZÁKONNÍKA PRÁCE

Ak uzatvárate pracovnú zmluvu s trvalým miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky, odporúčame vám dohodnúť sa so zamestnávateľom na tom, aby vaša pracovná zmluva podliehala slovenskému právnemu poriadku. Ak sa na tom so zamestnávateľom v pracovnej zmluve nedohod- nete, aj tak sa na vás bude vzťahovať väčšina ustanovení Zákon- níka práce Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí najmä § 85, § 91, § 92, § 93, § 100 až § 117, § 118 až § 135 a § 152:

- Pracovný čas, ktorý je najviac 40 hodín týždenne (v priemere).

- Prestávka v práci - ak je pracovná zmena dlhšia ako šesť hodín, musí sa poskytnúť prestávka v trvaní 30 minút.

- Nepretržitý denný odpočinok je minimálne 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny.

- Nepretržitý odpočinok v týždni je napr. raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.

- Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

- Minimálna mzda v roku 2018 je 2,759 €/hod., resp. 480€ mesačne.

- Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie, a prispievať na stravovanie (v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 %).

- SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE VRÁTANE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní prispievať na:

1. Sociálne poistenie, z ktorého sú hradené:

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehoten- stva a materstva,

b) dôchodkové poistenie, a to:

    b1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

   b2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania (platí len zamestnávateľ),

d) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestna- nosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Dávka sa poskytuje najviac 6 mesiacov. Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa postupuje podľa slovenských práv- nych predpisov. Bližšie informácie sú uvedené na webovom sídle Sociálnej poisťovne (http://www.socpoist.sk/vdok_simple-zakladne- informacie-k-zmluve-medzi-slovenskou-republikou-a-srb- skou-republikou-/1550s55857c)

2. Zdravotné poistenie, z ktorého je hradená zdravotná starostlivosť, ambulantná starostlivosť, ústavná a lekárenská starostlivosť.

NA ČO SI DÁVAŤ POZOR?

Ak pracujete v Slovenskej republike, je dôležité, aby ste mali platnú pracovnú zmluvu a zamestnávateľ za vás hradil odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Ak pracujete bez pracovnej zmluvy a zamestnávateľ za vás nehradí odvody na poistenie, pracujete v Slovenskej republike nelegálne, teda protizákonne. Za takúto prácu môže byť pokutovaný nielen váš zamestnáva- teľ, ale aj vy. Slovenské inšpektoráty práce vám môžu za tento priestupok uložiť pokutu do výšky 331 eur.

NA KOHO SA MÔŽEM OBRÁTIŤ, AK POTREBUJEM POMOC?

Ak máte pocit, že váš zamestnávateľ nedodržiava povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vašej pracovnej zmluvy alebo pracovnej legislatívy, môžete podať podnet na slovenskú inšpekciu práce. (Národný inšpektorát práce; www.safework.gov.sk) Obrátiť sa môžete aj na odborovú organizáciu v podniku, kde pracujete, alebo na príslušný okresný súd. 

Užitočné linky:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky www.employment.gov.sk
Sociálna poisťovňa  www.socpoist.sk 
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny www.upsvar.sk
Všeobecná zdravotná poisťovňa www.vszp.sk
Dôvera www.dovera.sk
Union www.union.sk
Národný inšpektorát práce www.safework.gov.sk
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade www.mzv.sk/web/belehrad
Veľvyslanectvo Srbskej republiky v Bratislave www.bratislava.mfa.rs

 


Deň spomienky na vyhnaných a trpiacich vo vojensko-policajnej akcii „Búrka“ („Oluja“)

 

                        

 V súlade so Štátnym programom pripomínania si výročí historických udalostí oslobodzovacích vojen Srbska sa Deň spomienky na všetkých trpiacich a vyhnaných Srbov počas ozbrojenej akcie „Búrka“ zo dňa 4. augusta 1995 pripomína od roku 2015. Každoročne 4. a 5. augusta si Vláda Srbskej republiky a Vláda Republiky srbskej spoločne pripomínajú tento deň spomienky vhodnými štátnymi a kultúrnymi programami. Vojensko-policajná akcia „Búrka“ bola jednou z najsurovších a najmasovejších etnických čistiek na území bývalej SFRJ. Akcia „Búrka“ bola zahájená 4. augusta 1995, kedy chorvátske vojenské, paravojenské a policajné v počte približne 200.000 vojakov, vykonali agresiu na severnú Dalmáciu, Liku, Kordun a Baniju, resp. na Srbskú autonómnu oblasť Krajina ako súčasť vtedajšej Republiky Srbská Krajina. Agresia bola spáchaná napriek skutočnosti, že táto oblasť bola pod ochranou OSN. V tejto zlovestnej akcii bolo zabitých najmenej 1.960 osôb srbskej národnosti a vyhanných viac ako 250.000 Srbov z Krajiny. Uvedené ozbrojené formácie zabíjali aj ľudí v utečeneckých kolónach, hlboko na území Republiky srbskej. V akcii „Maestral“, ktorá bola jej pokračovaním, chorvátske ozbrojené sily v súčinnosti s Piatym zborom moslimskej armády zabili ďalších 655 a vyhnali okolo 125.000 srbských obyvateľov. V najťažšom zločine „Búrky“ chorvátske bojové lietadlá dňa 7. augusta 1995 bombardovali kolónu srbských utečencov na Petrovackej ceste, kedy bolo za dve minúty zabitých deväť civilistov, medzi nimi aj štyri deti vo veku od 6 do 13 rokov. Exhumácie ešte prebiehajú, niektoré hroby neboli ani otvorené. Akcia chorvátskeho vojska mala vo svojej podstate za účel vysídlenie celého obyvateľstva srbskej národnosti, pričom po vyhnaní bolo zaznamenané vypaľovanie, rabovanie a likvidovanie málopočetných Srbov, ktorí nechceli opustiť svoje domov, v ktorých žili po stáročia. Ľud západnej Krajiny, poučený „historickou skúsenosťou“, sa vydal na dovtedy najväčší exodus srbského národa na východ v smere do Srbska ako jediného útočiska. A keď prestal akýkoľvek odpor, prichádzalo k zabíjaniu starých, mentálne chorých a ľudí, ktorí nechceli alebo nemohli odísť zo svojich stáročných domovov a ktorí verili v to, ze sa voči nim bude postupovať v súlade s pravidlami Ženevkého dohovoru. Táto akcia pod kódovým názvom „Búrka“ bola realizovaná, ako v konečnom dôsledku aj tie, ktoré jej predchádzali, v súlade s taktikou „spálenej zeme“, čo v polovici novembra 1995 dosiahlo rozmery úplného vyhladenia srbského národa v Krajine. Za niekoľko rokov tzv. „domovinskej /vlasteneckej/ vojny“ podiel srbského obyvatestva na celkovej populácii Chorvátska poklesol z viac ako 12% na menej ako 4%. Všetko uvedené, popri početných priamych a nepriamych dôkazoch, nespochybniteľných faktoch a vyhláseniach, privádza k záveru, o ktorom sa nehovorí dostatočne: „Búrka“ predstavuje etnickú čistku. Za zločiny, utrpenie a vyhnanie Srbov počas „Búrky“ sa doteraz nikto nezodpovedal.


Decision of the Government of the Republic of Serbia to allow visa-free entrance to holders of foreign travel documents

According to the decision of the Government of the Republic of Serbia on October 30th, 2014, foreign citizens may enter, transit and stay in the Republic of Serbia without a visa, for no longer than 90 days within a period of six months:

1. If they have a valid Schengen visa, UK visa or visa of any other European Union member state, or the United States visa;

2. If they have regulated residence in the Schengen area countries, member states of the European Union or the United States.

This decision does not apply to foreign citizens – holders of travel certificates and travel documents, that are issued in accordance with international conventions.

This decision enters into force on November 8th, 2014.


News
Historicky prejav Andreja Danka, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v Národnej rade Srbskej republiky počas jeho návštevy 7. júna 2018
Návšteva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky A. Danka v Srbskej republike v dňoch 6. a 7. júna 2018.
Awarding of the honorary doctorate degree to Prof. Joseph Wang D.Sc. at the Comenius University in Bratislava
ABOLISHED VISAS FOR CITIZENS OF THE REPUBLIC OF BURUNDI
ABOLISHED VISAS FOR CITIZENS OF ТHE REPUBLIC OF AZERBAIJAN, HOLDERS OF ORDINARY PASSPORTS
Exhibition of Slovak naïve art from Serbia at UN Headquarters in New York
ZAMESTNÁVANIE ŠTÁTNYCH OBČANOV SRBSKEJ REPUBLIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Deň spomienky na vyhnaných a trpiacich vo vojensko-policajnej akcii „Búrka“ („Oluja“)
Decision of the Government of the Republic of Serbia to allow visa-free entrance to holders of foreign travel documents
News - Archive