V súlade so Štátnym programom pripomínania si výročí historických udalostí oslobodzovacích vojen Srbska sa Deň spomienky na všetkých trpiacich a vyhnaných Srbov počas ozbrojenej akcie „Búrka“ zo dňa 4. augusta 1995 pripomína od roku 2015. Každoročne 4. a 5. augusta si Vláda Srbskej republiky a Vláda Republiky srbskej spoločne pripomínajú tento deň spomienky vhodnými štátnymi a kultúrnymi programami. Vojensko-policajná akcia „Búrka“ bola jednou z najsurovších a najmasovejších etnických čistiek na území bývalej SFRJ. Akcia „Búrka“ bola zahájená 4. augusta 1995, kedy chorvátske vojenské, paravojenské a policajné v počte približne 200.000 vojakov, vykonali agresiu na severnú Dalmáciu, Liku, Kordun a Baniju, resp. na Srbskú autonómnu oblasť Krajina ako súčasť vtedajšej Republiky Srbská Krajina. Agresia bola spáchaná napriek skutočnosti, že táto oblasť bola pod ochranou OSN. V tejto zlovestnej akcii bolo zabitých najmenej 1.960 osôb srbskej národnosti a vyhanných viac ako 250.000 Srbov z Krajiny. Uvedené ozbrojené formácie zabíjali aj ľudí v utečeneckých kolónach, hlboko na území Republiky srbskej. V akcii „Maestral“, ktorá bola jej pokračovaním, chorvátske ozbrojené sily v súčinnosti s Piatym zborom moslimskej armády zabili ďalších 655 a vyhnali okolo 125.000 srbských obyvateľov. V najťažšom zločine „Búrky“ chorvátske bojové lietadlá dňa 7. augusta 1995 bombardovali kolónu srbských utečencov na Petrovackej ceste, kedy bolo za dve minúty zabitých deväť civilistov, medzi nimi aj štyri deti vo veku od 6 do 13 rokov. Exhumácie ešte prebiehajú, niektoré hroby neboli ani otvorené. Akcia chorvátskeho vojska mala vo svojej podstate za účel vysídlenie celého obyvateľstva srbskej národnosti, pričom po vyhnaní bolo zaznamenané vypaľovanie, rabovanie a likvidovanie málopočetných Srbov, ktorí nechceli opustiť svoje domov, v ktorých žili po stáročia. Ľud západnej Krajiny, poučený „historickou skúsenosťou“, sa vydal na dovtedy najväčší exodus srbského národa na východ v smere do Srbska ako jediného útočiska. A keď prestal akýkoľvek odpor, prichádzalo k zabíjaniu starých, mentálne chorých a ľudí, ktorí nechceli alebo nemohli odísť zo svojich stáročných domovov a ktorí verili v to, ze sa voči nim bude postupovať v súlade s pravidlami Ženevkého dohovoru. Táto akcia pod kódovým názvom „Búrka“ bola realizovaná, ako v konečnom dôsledku aj tie, ktoré jej predchádzali, v súlade s taktikou „spálenej zeme“, čo v polovici novembra 1995 dosiahlo rozmery úplného vyhladenia srbského národa v Krajine. Za niekoľko rokov tzv. „domovinskej /vlasteneckej/ vojny“ podiel srbského obyvatestva na celkovej populácii Chorvátska poklesol z viac ako 12% na menej ako 4%. Všetko uvedené, popri početných priamych a nepriamych dôkazoch, nespochybniteľných faktoch a vyhláseniach, privádza k záveru, o ktorom sa nehovorí dostatočne: „Búrka“ predstavuje etnickú čistku. Za zločiny, utrpenie a vyhnanie Srbov počas „Búrky“ sa doteraz nikto nezodpovedal.