Ján Koniarek portret, nakreslil Uroš Predić

Slovenský sochár, zakladateľ moderného slovenského sochárstva.

Študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti a na umeleckých školách v Ríme. Po návrate do Pešti študoval na tamojšej akadémii. V rokoch 1902 - 1904 dokončil svoje štúdiá na akadémii v Mníchove. V rokoch 1906 – 1914 pôsobil ako učiteľ kreslenia v Srbsku na stredných školách v Čačku a Belehrade. V rokoch 1908 až 1914 bol portrétistom kráľovského dvora dynastie Karadjordjevićovcov v Belehrade. Veľká časť jeho diel bola zničená počas prvej svetovej vojny. Po roku 1918 sa usadil v Trnave kde mal i ateliér, tu žil až do svojej smrti. V roku 1939 obdržal docentúru pre modelovania na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Meno Jána Koniarka nesie na jeho počesť Galéria Jána Koniarka v Trnave, kde sa nachádza i časť autorovho diela v stálej expozícii.

Koniarkova tvorba je poznačená secesnými a impresionistickými vplyvmi prelomu 19. a 20. storočia. V Trnave sa nachádza, okrem iných, aj socha Milana Rastislava Štefánika.

Niet vznešenejšieho poslania na svete ako úloha umelca v národe.
Sama prozreteľnosť ho určila, aby zvečnil svoj národ v bolesti,
šťastí i utrpení, aby odhalil jeho vnútro, vnikol do najtajnejších
záhybov jeho vyššieho života, slovom, stal sa živým svedomím
svojho rodu...

Ján Koniarek: Sochár a národ, 1937

Biografia
1878 - narodil sa 30. januára 1878 vo Voderadoch (neďaleko Trnavy) v rodine učiteľa Františka Koniarka a Márie (rodenej Csasznej)
1894 - 1897 - štúdium na Umelecko-priemyselnej škole v Budapešti
1897 - 1906 - štúdiá na akadémiách výtvarných umení v Ríme, v Budapešti (prof. Alojz Štróbl) a v Mníchove (prof.W. von Rühmann)
1906 - 1914 - presídlenie do Srbska (Belehradu), pedagóg a účastník na umeleckom dianí
1912 - 1918 - dobrovoľník v Balkánskej vojne, voják v 1. sv. vojne, ranený (1915)
1918 - návrat do Voderád (k sestre)
1924 - presídlenie do Trnavy, prvý ateliér v areáli Sesslerovej továrne, neskôr dom s ateliérom na Šaštinkovej (dnes Trstínskej )ulici
1924 - realizuje Pomník M.R. Štefánika v Trnave
1929 - Pomník Jána Hollého v Borskom Mikuláši a vrcholné monumentálne dielo Pomník padlým v 1. svetovej vojne v Trnave
1931 - 1933 - Memorandový reliéf na budove evanjelickej fary v Martine
1936 - 1937 - Pomník Antona Bernoláka v Trnave a Pomník dr. Pavla Blahu v Skalici
1937 - publikuje text Sochár a národ v Slovenských pohľadoch
1942 - vystavuje na medzinárodnej výstave - 23. benátske bienále v Taliansku
1939 - 1943 - docent pre modelovanie na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave
1944 - prvá monografia od Karola Vaculíka: Koniarek
1949 - posledná datovaná plastika: Štúdia sediaceho L.N. Tolstého
1952 - 4. mája 1952 zomiera v Trnave, kde je aj pochovaný na Novom cintoríne
1953 - prvá retrospektívna výstava v Slovenskej národnej galérii v Bratislave
1978 - Okresná galéria v Trnave pri príležitosti 100. výročia narodenia autora je premenovaná na Galériu Jána Koniarka v Trnave